1. Domov
  2. Diplomacia
  3. Témy
  4. Bezpečnostná politika
  5. Slovensko v rámci boja proti terorizmu

Slovensko v rámci boja proti terorizmu

Slovensko odsudzuje všetky formy terorizmu bez ohľadu na krajinu pôvodu a jeho ideologické, politické, etnické alebo náboženské pozadie. Svoju zahraničnú politiku na tomto poli realizuje najmä prostredníctvom multilaterálnych fór a aktivít medzinárodných organizácií (akú sú napr. OSN, EÚ a NATO), čím sa snaží nielen o príspevok do medzinárodného úsilia v boji proti terorizmu, ale aj o zvýšenie vlastnej bezpečnosti.

Popredné miesto v boji proti terorizmu patrí OSN. Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru o potláčaní činov jadrového terorizmu v marci 2006 stala prvou krajinou na svete, ktorá ratifikovala všetkých trinásť univerzálnych medzinárodných zmlúv v boji proti terorizmu.

Slovenská republika sa v máji 2007 pripojila ku Globálnej iniciatíve pre boj s jadrovým terorizmom, ktorú predložili prezidenti Ruska a Spojených štátov amerických (2006).

Slovenská republika si plní záväzky, ktoré jej z medzinárodných zmlúv a rozhodnutí medzinárodných organizácií v boji proti terorizmu vyplývajú. Ústredný moment predstavuje implementácia základnej protiteroristickej rezolúcie BR OSN č. 1373 (2001). Vykonávanie medzinárodných sankcií v našich podmienkach upravuje zákon č. 289/2016 Z. z.  

Ďalšie dôležité momenty predstavuje podpísanie Druhého dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach (1959), Dohovoru o Europole (2004) a štyroch nadväzných protokolov (o praní špinavých peňazí, o vyšetrovacích tímoch, o zriadení Európskeho policajného úradu a o výsadách a imunitách).

V rámci EÚ sú hlavnými dokumentmi na poli boja proti terorizmu Európsky dohovor o potláčaní terorizmu (Rada Európy, 1978) a Deklarácia o boji proti terorizmu (2004) a v nej obsiahnutý  revidovaný Akčný plán EÚ na boj proti terorizmu. Komplexná protiteroristická stratégia EÚ prijatá v roku 2005 má štyri hlavné piliere:

  • predchádzanie terorizmu,
  • ochrana proti nemu,
  • stíhanie teroristov
  • a odpoveď na teroristické útoky.

Naprieč týmito piliermi sa vinie potreba spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými inštitúciami. Významnú úlohu pre dohľad nad implementáciou stratégie zohráva úrad Koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu. V decembri 2020 bola prijatá nová protiteroristická agenda pre EÚ, v záujme lepšieho predvídania, predchádzania, ochrany a odpovede na hrozby terorizmu.  

Stratégiu EÚ zohľadňuje Národný akčný plán Slovenskej republiky pre boj proti terorizmu (NAP). Plán vytvára platformu pre riešenie legislatívnej, inštitucionálnej a výkonnej stránky boja s terorizmom, ako aj pre posilnenie koordinácie a spolupráce medzi kľúčovými subjektami boja proti terorizmu v rámci SR a vhodné podmienky na dôslednú implementáciu medzinárodných zmlúv a záväzkov v rámci republiky.

V rámci NATO je Slovenská republika zapojená do plnenia Partnerského akčného plánu boja proti terorizmu a vojenskej koncepcie na ochranu proti terorizmu (Pražský summit, 2002). Na summite NATO v Bruseli (2021) lídri členských krajín aliancie potvrdili vnímanie terorizmu ako jednej zo strategických hrozieb.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vystupuje ako kontaktné miesto pre oblasť zahraničnej politiky na poli boja proti terorizmu. Jeho zástupcovia sa zúčastňujú i rokovaní príslušných pracovných skupín Rady EÚ (Pracovná skupina pre medzinárodné aspekty terorizmu COTER, ktorej SR predsedala počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016). 

Posilnenie a rozpracovanie témy boja proti terorizmu bolo tiež prioritou predsedníctva SR v OBSE v roku 2019. V Bratislave sa uskutočnila medzinárodná konferencia OBSE, ktorá sa zamerala na  konkrétne oblasti multilaterálnej spolupráce v boji proti terorizmu a implementácii osvedčených postupov pri prevencii násilného extrémizmu a radikalizácie ktoré vedú k terorizmu v priestore OBSE.

Slovenská republika je tiež zapojená do Globálnej koalície proti Dá'iš, ktorá má za cieľ definitívne poraziť túto teroristickú organizáciu. Participuje na medzinárodných misiách krízového manažmentu, ktoré majú v svojom mandáte i budovanie protiteroristických kapacít (napr. Misia NATO v Iraku a Výcviková misia EÚ v Mali). Poskytla dobrovoľné finančné príspevky prostredníctvom OSN na podporu vyšetrovania zločinov spáchaných Dá'iš v Iraku a na stabilizáciu a obnovu tejto krajiny po porážke teroristov.

V roku 2021 sa Slovensko pripojilo k výzve Christchurch Call sledujúcej elimináciu teroristického a násilného extrémistického obsahu v online priestore. Výzva sformulovala sadu dobrovoľných záväzkov zúčastnených strán s cieľom efektívnejšie a koordinovanejšie bojovať proti šíreniu spomínaného obsahu pri zachovaní základných slobôd, vrátane slobodného, otvoreného a bezpečného internetu.

 

Bezpečnostné riziká vyplývajúce z terorizmu a ich vplyv na Slovensko

Terorizmus a s ním súvisiaca extrémistická radikalizácia v súčasnosti figurujú medzi najvážnejšími bezpečnostnými výzvami pre ktorúkoľvek krajinu a jej ústavné zriadenie. Efektívne odhaľovanie rôznych foriem terorizmu a extrémizmu už v počiatočnom štádiu s cieľom predchádzania obetiam na ľudských životoch, ochrany materiálnych hodnôt či zabraňovania destabilizácii pilierov štátu preto prirodzene patrí medzi prednostné záujmy štátu. 

Jednu z najzávažnejších bezpečnostných hrozieb voči Európe s dlhodobým charakterom predstavujú teroristické aktivity nadnárodných militantných islamistických organizácií Dá'iš (tzv. Islamský štát) a Jadro al-Káidy, ich regionálnych sietí, menších buniek a osamelých aktérov ovplyvnených džihádistickou ideológiou.

Dá'iš, napriek kritickým teritoriálnym, personálnym a operačným stratám v Iraku a Sýrii, nie je definitívne zničený. Aj po transformácii na decentralizované militantné hnutie si naďalej udržiava silný ideologický vplyv na svojich členov a sympatizantov vo svete, a to obzvlášť prostredníctvom intenzívnej mediálnej džihádistickej propagandy neobmedzene šírenej najmä vo virtuálnom priestore.

Dlhodobým a stále významným aktérom na globálnej džihádistickej scéne je aj teroristická organizácia al-Káida a jej regionálne odnože. V rámci vlastnej dlhodobej stratégie využila obdobie rozmachu konkurenčnej džihádistickej organizácie Dá'iš na obnovu kapacít a postupné etablovanie sa v oblastiach Sýrie, Jemenu, severnej a západnej Afriky a juhovýchodnej Ázie. Aktuálne sa usiluje profitovať z porážky Dá'iš získavaním jej členov a prívržencov a pokračuje v posilňovaní a formovaní nových aliancií militantných skupín blízkych al-Káide v rizikových regiónoch.

Súčasná kumulácia bezpečnostnej hrozby - Dá'iš s početnými odnožami s väčšou operačnou autonómiou a globálna sieť al-Káida - predstavuje pretrvávajúcu reálnu teroristickú hrozbu aj voči Európe, ktorú posilňuje intenzívna propaganda s výzvami na realizáciu teroristických útokov.

Napriek tomu, že v priebehu posledných rokov bol terorizmus a extrémizmus spájaný najmä s motívmi náboženského charakteru, je potrebné predchádzať aj ich ďalším formám. Znamená to zamerať sa na hrozby prameniace zo širšej množiny  ideologického terorizmu a extrémizmu (napr. nacionalistický alebo separatistický, či krajne pravicový alebo ľavicový), ako aj na násilné extrémistické konanie jednotlivcov motivované inými pohnútkami. 

Bezpečnostná situácia v SR je z pohľadu teroristických hrozieb vo všeobecnosti dlhodobo stabilná. Na území krajín EÚ boli však v ostatných rokoch zaznamenané viaceré dokonané i zmarené teroristické útoky a individuálne násilné incidenty najmä zo strany členov alebo prívržencov džihádistických skupín. SR, ako súčasť európskeho priestoru, preto musí mať takéto bezpečnostné riziká taktiež na zreteli. 

Zastupiteľské úrady SR v jednotlivých častiach sveta pravidelne poskytujú informácie o vývoji situácie vo svete, ktoré Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sprístupňuje ďalším vecne príslušným inštitúciám v SR. Informácie o politickej a bezpečnostnej situácii v zahraničí sú získavané aj prostredníctvom komunikácie so zastupiteľskými úradmi cudzích štátov na Slovensku. 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR priebežne konzultuje možné dopady negatívneho bezpečnostného vývoja v zahraničí na vnútornú bezpečnosť SR s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy. Dôležitú úlohu v procese výmeny informácií zohráva Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC), na práci ktorého Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR priamo participuje.