Vyšehradská skupina

Aktualizované 17.06.2022
Publikované 18.05.2022

Vyšehradská skupina (V4) je neformálnym zoskupením 4 stredoeurópskych krajín – Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľskej republiky. Ide o živú  regionálnu štruktúru štyroch členských krajín EÚ a NATO, ktoré zdieľajú podobné socioekonomické, hospodárske a kultúrno-historické hodnoty. Vytvára priestor pre posilňovanie koordinačného a konzultačného mechanizmu s cieľom nachádzať spoločné pozície a stanoviská v aktuálnych otázkach zahraničnej a európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej spolupráce.

V súvislosti so zmenami po roku 1989 sa tri stredoeurópske krajiny rozhodli pre užšiu spoluprácu s cieľom zaradiť sa „naspäť“ do Európy. Už v máji roku 1990 bola zvolaná bratislavská schôdzka predstaviteľov vlád ČSFR, Poľska, Maďarska, ktorá vytvorila predpoklady pre vytvorenie projektu trojstrannej spolupráce týchto krajín. Vo Vyšehrade (Visegrád, Maďarsko) 15. februára 1991 podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský predseda vlády József Antall Vyšehradskú deklaráciu, čím bol položený základný kameň vyšehradskej spolupráce. V deklarácii boli uvedené nasledovné ciele: obnovenie štátnej suverenity, eliminácia pozostatkov totalitného systému, vybudovanie parlamentnej demokracie, vytvorenie moderného trhového hospodárstva, plné zapojenie sa do európskeho politického, bezpečnostného, hospodárskeho a právneho systému.

Rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej republiky a vznikom samostatnej Slovenskej republiky a Českej republiky v roku 1993 sa trojstranná vyšehradská spolupráca transformovala na štvorstrannú – V4. V roku 1998 došlo k revitalizácii pôsobenia Vyšehradskej skupiny. Na bratislavskom summite predsedov vlád krajín V4 v máji 1999 boli prijaté dokumenty Obsah vyšehradskej spolupráce a Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4, ktoré zakotvili prehĺbenie spolupráce vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a vzájomnú podporu pri integrácii do európskych a euroatlantických štruktúr. Základné ciele prvej dekády krajín V4 boli naplnené úspešnou realizáciou spoločensko-ekonomickej transformácie, prehlbujúcou sa regionálnou spoluprácou a ich integráciou do NATO a EÚ. Vyšehradská skupina tak prispela k zvýšeniu stability regiónu a prehlbovaniu európskej integrácie. Predsedovia vlád krajín V4 prijali v máji 2004 Kroměřížsku deklaráciu, v ktorej zdôraznili význam pokračovania vyšehradskej spolupráce v nových podmienkach po vstupe do EÚ a NATO a zároveň v nej boli definované nové priority V4 pre ďalšiu etapu jej vývoja.

Na samite predsedov vlád krajín V4 dňa 15. februára 2011 bola prijatá Bratislavská deklarácia, ktorá pri príležitosti 20. výročia vyšehradskej spolupráce zhodnotila doterajšie výsledky činnosti V4 a definovala jej hlavné výzvy do budúcnosti. Pri príležitosti 30. výročia vyšehradskej spolupráce prijali predsedovia vlád krajín V4 dňa 17. februára 2021 Krakovskú deklaráciu, ktorá potvrdila ďalšiu spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu. 

Regionálna spolupráca V4 pokračuje aj v súčasnom období. Ide predovšetkým o sektorové (rezortné) politiky, ako napr. hospodárstvo, infraštruktúra, energetika, digitalizácia a inovácie. Nemenej významnou je cezhraničná spolupráca a kultúrny aspekt, a to aj formou štipendijných výmen.

Spoluprácu V4 koordinujú ministerstvá zahraničných vecí a národní vyšehradskí koordinátori. Základom aktivít je program predsedníckej krajiny, ktorý schvaľujú predsedovia vlád krajín na samitoch V4.

 

Predsedníctva

  • 1. júl 2021 - 30. jún 2022 - Maďarsko
  • 1. júl 2022 - 30. jún 2023 - Slovenská republika  
  • 1. júl 2023 – 30. jún 2024 – Česká republika
  • 1. júl 2024 - 30. jún 2025 - Poľská republika

Ďalšie informácie o tomto zoskupení možno nájsť na webovej stránke Vyšehradskej skupiny alebo na twitteri @V4_PRES.