Netransparentná výstavba jadrových arzenálov niektorými krajinami, hrozba šírenia zbraní hromadného ničenia, osobitne obavy, že tieto zbrane sa podarí získať teroristom, ako aj snahy niektorých štátov o ich výrobu patria medzi akútne hrozby globálnej bezpečnosti. SR pri riešení otázok globálnej bezpečnosti podporuje a presadzuje posilnenie efektívneho multilateralizmu, ktorý v tejto oblasti v ostatnom období viedol k renesancii aj v agende kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia (ďalej len odzbrojenie). Táto agenda je dlhodobo v popredí bezpečnostných priorít a dominuje medzi otázkami globálnej bezpečnosti.
Rozpad bipolárneho sveta, nástup globalizácie v kombinácii s vedecko-technickým pokrokom a novým vnímaním bezpečnostných hrozieb spôsobil, že problematika odzbrojenia získala nové dimenzie a zaznamenala nástup nových rizikových faktorov.
Kľúčovú úlohu pri posilnení globálnej bezpečnosti, vrátane kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia, zohráva podpora a posilnenie medzinárodnej inštitucionálnej a zmluvnej infraštruktúry, vrátane posilnenia zdrojov a autority už existujúcich medzinárodných organizácií a samostatných multilaterálnych fór.
Postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte v oblasti kontroly zbrojenia
Zahraničnú politiku v oblasti kontroly zbrojenia realizuje SR predovšetkým prostredníctvom multilaterálnych fór, ako OSN - 1. výbor, Komisia OSN pre odzbrojenie, Konferencia o odzbrojení a tiež cez samostatné rokovacie fóra a implementačné orgány odzbrojovacích zmlúv a kontrolných režimov, ktorých je SR zmluvnou stranou, členským alebo účastníckym štátom. Základné rámce sú stanovené členstvom v EÚ a NATO.
Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých významných dohovorov v oblasti kontroly zbrojenia a odzbrojenia, vrátane
- Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT),
- Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC),
- Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC),
- Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT),
- Dohovoru o určitých druhoch konvenčných zbraní (CCW),
- Dohovoru o zákaze protipechotných mín (APLC),
- Dohovoru o zákaze kazetovej munície (CCM) a ďalších.
Slovensko je účastníckou krajinou Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Skupiny jadrových dodávateľov (NSG) a dobrovoľne dodržiava princípy Kontrolného režimu pre raketové technológie (MTCR), ktoré plnia úlohu multilaterálnych režimov pre kontrolu exportu vojenského materiálu, resp. tovarov a technológií využiteľných na výrobu zbraní hromadného ničenia. SR je tiež členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a Zangger(ovho) výboru (ZC), účastníkom Bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI) a patrí medzi pôvodných signatárov Haagskeho kódexu proti šíreniu balistických rakiet (HCOC).
Zbrane hromadného ničenia (ZHN)
Režimy kontroly nešírenia zbraní hromadného ničenia sú základnými stavebnými kameňmi globálneho poriadku a bezpečnosti, ktorý sa stále vyvíja. V súčasnosti stav môžeme charakterizovať ako prechodné obdobie od bipolárneho sveta obdobia Studenej vojny ku komplexnejšiemu, multipolárnemu svetovému poriadku. Tento prechod je ovplyvnený viacerými faktormi, ako je konkurencia a súperenie veľmocí, globálne ambície rastúceho počtu štátov, rýchly technologický pokrok a jeho dostupnosť, digitalizácia, nástup neštátnych aktérov a hrozby terorizmu a lokálnych konfliktov.
V tomto meniacom sa globálnom kontexte fungujú tradičné nástroje kontroly zbrojenia odzbrojenia a nešírenia, niektoré vytvorené v časoch Studenej vojny, cez ktoré sa svetové spoločenstvo snaží limitovať strategické neistoty z tohto vývoja plynúce pre kontrolu zbraní hromadného ničenia a opatrení na odzbrojenie.
Politika a aktivity Slovenska vo vzťahu k zbraniam hromadného ničenia vychádzajú najmä z rámca určeného členstvom v OSN, EÚ a NATO a ďalších relevantných multilaterálnych fór a zoskupení, ktorých je SR členom, zmluvným alebo účastníckym štátom.
Jadrové zbrane
Základný rámec a zároveň kľúčová norma pre jadrové odzbrojenie a nešírenie je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vytvorila systém vzájomne prepojených troch pilierov – jadrového odzbrojenia, nešírenia a mierového využívania jadrovej energie a ktorá tvorila kostru bezpečnostnej architektúry za ostatných 50 rokov, od jej vstupu do platnosti v roku 1970. Zmluva o nešírení jadrových zbraní je zároveň jedinou zmluvou, ktorá priznáva legálne vlastníctvo jadrových zbraní piatim krajinám a ukladá rad záväzkov tak pre jadrové ako aj nejadrové štáty. Zmluva o nešírení jadrových zbraní má 190 zmluvných strán a svojim členstvom predstavuje najuniverzálnejšiu odzbrojovaciu zmluvu.
Samotná zmluva je založená na troch pilieroch, ktoré majú vytvárať rovnováhu – jadrové odzbrojenie (záväzok jadrových krajín, že budú v dobrej viere presadzovať jadrové odzbrojenie), jadrové nešírenie (záväzok nejadrových krajín, že sa nebudú snažiť o získanie jadrových zbraní a záväzok jadrových krajín, že nebudú nápomocné nejadrovým krajinám pri snahách o získanie jadrových zbraní) a mierové využívanie jadrovej energie (neodňateľné právo zmluvných strán na využívanie jadrovej energie, materiálov a technológií na mierové účely). SR sa štandardne angažuje vo všetkých troch pilieroch Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (odzbrojenie, nešírenie, mierové využívanie jadrovej energie) a presadzuje ich rovnováhu s cieľom efektívneho fungovania režimu nešírenia prostredníctvom zodpovedného plnenia všetkých záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
V centre spolupráce v jadrovej oblasti stojí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), ktorá sa snaží podporovať bezpečné a mierové využívanie jadrových technológií, poskytuje v tomto smere záruky a je zodpovedná aj za implementáciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. MAAE bola založená v roku 1957 s cieľom pôsobiť v troch hlavných oblastiach súvisiacich s jadrovou energiou: jadrová bezpečnosť a ochrana, veda a technika a predchádzanie zneužitia jadrovej energie na iné ako mierové účely (bezpečnostné záruky a verifikácia).
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu sídli vo Viedni a je nezávislou medzinárodnou organizáciou s väzbami na širší systém OSN. Jednou z najdôležitejších úloh agentúry je dohliadať na plnenie záväzkov zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). K tomuto slúži systém bezpečnostných záruk MAAE, ktoré sú uplatňované v jednotlivých krajinách na základe dohody s agentúrou. Zistenia a závery agentúry ohľadne dodržiavania bezpečnostných záruk zohrávajú osobitnú úlohu pri posudzovaní, či daná krajina koná v súlade so záväzkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Medzi kľúčové úlohy agentúry patrí aj podpora rozvoja využívania jadrovej energie na mierové účely. MAAE poskytuje priestor pre spoluprácu v oblasti jadrových technológií a aplikácií. Neoddeliteľnou súčasťou rozvoja medzinárodnej spolupráce pri mierovom využívaní atómovej energie je poskytovanie technickej pomoci prostredníctvom MAAE.
Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT)
Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje uskutočňovať akékoľvek jadrové testy. Text zmluvy prijalo už 50. Valné zhromaždenie OSN v roku 1996, do dnešného dňa však nevstúpila do platnosti. Podmienenie nadobudnutia platnosti zmluvy ratifikáciou 44 krajinami uvedených v prílohe II zmluvy je neštandardný prvok z hľadiska nadobúdania platnosti medzinárodných zmlúv v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia a v súčasnej situácii dáva len malé nádeje, že by v skorom čase mohla vstúpiť do platnosti.
Nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok by umožnilo vzniku Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), čím by medzinárodné spoločenstvo malo k dispozícii jedinečný globálny systém pre monitorovanie a kontrolu toho, či nedošlo k uskutočneniu jadrovej skúšky. Do toho času funkcie organizácie zastrešuje Prípravná komisia (PrepCom) Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a administratívne vedenie Dočasný technický sekretariát (PTS), ktorých úlohou je príprava nadobudnutia platnosti Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a príprava funkčného verifikačného režimu v čase nadobudnutia platnosti zmluvy. Za týmto účelom bol zriadený Medzinárodný monitorovací systém (IMS), ktorý pozostáva z 321 monitorovacích staníc a 16 laboratórií vybudovaných po celom svete. Týchto 337 zariadení monitoruje planétu, či nezaregistruje známky jadrového výbuchu. IMS má širšie využitie a preukázal viackrát svoje opodstatnenie aj pri monitorovaní prírodných katastrof alebo technologických havárií.
SR je tradičným podporovateľom Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. SR sa zasadzuje o čo najskoršie nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a považujeme ju popri NPT (Non-Proliferation Treaty) za dôležitý medzinárodný nástroj pre jadrové odzbrojenie a nešírenie a pilier režimu nešírenia. Ako jedna zo 44 krajín, ktorých ratifikácia je nevyhnutná na nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, SR ratifikovala zmluvu v marci 1998, ako 9. štát v poradí.
SR sa aktívne zapája do aktivít Prípravnej komisie Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. V rámci podpory Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok ponúka SR svoje priestory a zariadenia na území SR pre účely výcvikov a školení Dočasného technického sekretariátu (Provisional Technical Secretariat - PTS) a Prípravnej komisie Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Jedným z príkladov spolupráce SR s organizáciou je uskutočňovanie cvičení PTS zameraných na identifikáciu vzácnych plynov, ktorá je kľúčovým komponentom verifikačného systému Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.
Chemické a biologické zbrane
Ďalšie kategórie zbraní hromadného ničenia sú chemické a biologické zbrane. Oba druhy zbraní sú na rozdiel od jadrových zbraní úplne zakázané osobitnými dohovormi o zákaze chemických zbraní (CWC) a zákaze biologických zbraní (BWC). História úsilia o elimináciu tohto prostriedku vedenia vojny siaha do obdobia po 1. svetovej vojne, v ktorej boli použité bojové otravné plyny. Prvým dokumentom zakazujúcim použitie týchto zbraní vo vojnovom konflikte bol Ženevský protokol z roku 1925.
Hoci nie všetky krajiny sú zmluvným stranami týchto dohovorov, ich prípadné použitie zo strany štátov stojacich mimo nich by bolo mimoriadne závažným porušením medzinárodného humanitárneho práva (IHL), Charty OSN a s vysokou mierou istoty by išlo o vojnový zločin a zločin proti ľudskosti.
Dosiahnutie úplného odstránenia hrozby chemických a biologických zbraní je možné len prostredníctvom pristúpenia všetkých štátov k CWC a BWC a kontrolou ich dodržiavania. K BWC pristúpilo 183 zmluvných strán (k 1. 4. 2022), avšak nedisponuje právne záväzným verifikačným mechanizmom. Dohovor o zákaze chemických zbraní (CWC) z roku 1997, ktorý stavia na filozofii BWC, ma už k dispozícii robustný verifikačný mechanizmus, vrátane unikátnych inšpekcií na mieste (on-site). Výkonom verifikácie dodržiavania CWC je poverená Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) so sídlom v Haagu, ktorá má 190 členských štátov. SR sa stala zmluvnou stranou Dohovoru o zákaze chemických zbraní dňa 29.4.1997. Historicky prvý krát sa v máji 2008 stala Slovenská republika na jeden rok predsedníckou krajinou Výkonnej rady Organizácie pre zákaz chemických zbraní, ako hlavného rozhodovacieho orgánu tejto organizácie.
Nosiče zbraní hromadného ničenia
Otázka šírenia balistických rakiet a ich technológií si vyžaduje zvýšenú pozornosť, nakoľko sú optimálnym prostriedkom na doručovanie zbraní hromadného ničenia do cieľa.
V súčasnosti neexistuje medzinárodný právne záväzný inštrument, ktorý by reguloval túto otázku. Napriek tomu však nie je možné hovoriť o úplnom normatívnom vákuu v oblasti. Existujúce snahy o kontrolu balistických rakiet a ich technológií majú zatiaľ povahu politických záväzkov.
V prvom rade ide o režim kontroly raketových technológií (MTCR, pozri časť kontrolné režimy), ktorého SR nie je stranou, ale ktorého pravidlá kontroly exportu dobrovoľne dodržiava.
Slovensko je jedným z pôvodných signatárov kódexu Haagskeho kódexu správania sa proti šíreniu balistických rakiet . Kódex v rámci opatrení na budovanie dôvery stanovil povinnosť signatárskym krajinám notifikovať pripravované vypustenie balistickej alebo kozmickej.
Problematika nosičov má tiež tesný súvis s otázkami mierového využívania kozmu a zabránenia pretekov v zbrojení v ňom. Otázka stabilne figuruje v diskusii vo vzťahu k programu práce Konferencie o odzbrojení.
Režimy kontroly exportu
Prax ukázala, že tak, ako pohyb zbraní a vojenského materiálu je potrebné sledovať aj materiály na výrobu zbraní hromadného ničenia a tovary a technológie dvojakého použitia. Ide o tovary a technológie, ktoré okrem bežného použitia môžu byť zneužité na vojenské účely. Kontrola exportu je integrálnou súčasťou agendy kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia . Preto sa viaceré krajiny dohodli na vytvorení niekoľkých neformálnych režimov kontroly exportu, ktorých cieľom je vytvárať efektívne mechanizmy na zabránenie transferov zbraní, vojenského materiálu a tovarov a technológií dvojakého použitia, ktoré by mohli viesť k nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní vo svete, alebo zneužitiu materiálov, tovarov a technológií dvojakého použitia na výrobu zbraní hromadného ničenia. Práca a závery režimov majú významný vplyv na fungovanie národných systémov kontroly exportu, vrátane komunitárnych mechanizmov, ako je napr. spoločný systém kontroly exportu v EÚ.
Slovensko je účastníckym štátom Skupiny jadrových dodávateľov (NSG), Austrálskej skupiny (AG), Wassenaarskeho usporiadania (WA), Zanggerovho výboru (ZC). SR prikladá členstvu v multilaterálnych režimoch kontroly exportu veľkú dôležitosť. Cieľom SR v rámci multilaterálnych režimov kontroly exportu je aktívne participovať na činnosti týchto zoskupení smerujúcej k posilneniu existujúcich mechanizmov a, v spolupráci s ostatnými účastníckymi krajinami, podieľať sa na tvorbe politiky kontroly exportu a predchádzať tým rizikám nekontrolovaného šírenia konvenčných zbraní a šírenia zbraní hromadného ničenia.
Wassenaarske usporiadanie (WA)
Wassenaarske usporiadanie predstavuje režim kontroly exportu konvenčných zbraní a tovarov a technológií dvojakého použitia s cieľom zabránenia nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní a destabilizácie regiónov. V súlade s definíciou v štatúte združenia sa účastnícke štáty prostredníctvom svojich politík snažia zabezpečiť, aby transfery zbraní, materiálov a technológií dvojakého použitia nepodkopávali medzinárodnú a regionálnu bezpečnosť a stabilitu alebo aby neboli zneužité neoprávnenými konečnými užívateľmi alebo na nedeklarované účely.
Režim kontroly raketových technológií (MTCR)
Slovensko sa v súčasnosti uchádza o členstve v MTCR. Získaním členstva v zoskupení by sa SR stala členom všetkých kontrolných režimov exportu, čo je dôležité aj z hľadiska fungovania efektívnej kontroly nad citlivými položkami v rámci spoločného trhu, ktorého súčasťou sme sa stali po vstupe do EÚ. Napriek tomu, že ešte nie sme členom zoskupenia, v kontrole exportu dobrovoľne uplatňujeme jeho princípy.
Austrálska skupina (AG)
Austrálska skupina je režim, ktorý vznikol s cieľom kontroly pohybu materiálov a technológií zneužiteľných pre výrobu chemických a biologických zbraní. Cieľom AG je dohliadať, aby priemyselná výroba a obchod spolupracujúcich krajín nenapomáhal šíreniu týchto druhov zbraní, resp. kapacít a programov na ich výrobu.
Skupina jadrových dodávateľov (NSG)
Úlohou NSG je koordinácia postupu účastníckych krajín režimov v súlade s dohodnutými štandardmi pre kontrolu exportu jadrových materiálov, technológií, zariadení a tovarov dvojakého použitia za účelom zabránenia zneužitia kontrolovaných položiek na vojenské účely a zabránenia šírenia jadrových zbraní.
Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia (PSI)
Zakladatelia Bezpečnostnej iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia sa iniciatívne podujali odpovedať na potrebu aktívne blokovať a zachytávať náklady na zemi, vo vzduchu a na mori smerujúce z alebo do rúk rizikových štátov alebo neštátnych aktérov a predstavujúce riziko šírenia zbraní hromadného ničenia. Uvedené kroky boli prijaté hlavne preto, lebo aspekt aktívneho zachytávania nelegálneho cezhraničného pohybu zbraní hromadného ničenia a ich materiálov doteraz efektívne nepokrýval žiadny z existujúcich medzinárodných nástrojov. Naliehavosť zaplniť práve túto medzeru vyplynula zo zásadných zmien politicko-bezpečnostnej klímy vo svete, ktorá je výrazne charakterizovaná aktivitami súvisiacimi s bojom proti terorizmu a jeho najnebezpečnejšej forme, teda terorizmu s použitím zbraní hromadného ničenia.
Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu zbraní hromadného ničenia nie je organizácia, ale partnerská sieť, ku ktorej sa krajiny dobrovoľne prihlásili vyjadrením podpory jej princípom prijatým v roku 2003 v Paríži.
Systém kontroly exportu v SR
Kontrola exportu tvorí integrálnu súčasť politiky SR v oblasti kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia. Systém kontroly exportu predstavuje jeden z kľúčových elementov všeobecnej stratégie politiky nešírenia. V Slovenskej republike je tento systém rozdelený do troch oblastí: kontrola exportu vojenského materiálu, kontrola exportu určených výrobkov a kontrola exportu tovarov a technológií dvojakého použitia. Súčasný legislatívny rámec pre kontrolu exportu v SR sa riadi štandardmi Európskej únie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pri posudzovaní každej žiadosti o vývoz zbraní postupuje na základe kritérií uvedených v Spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu.
Kontrola exportu vojenského materiálu
Podmienky obchodovania s vojenským materiálom upravuje v Slovenskej republike zákon č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon explicitne zakazuje obchodovať, dovážať, vyvážať, nadobúdať, sprostredkúvať obchodovanie alebo prepravovať zbrane hromadného ničenia, vrátane ich komponentov.
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zákon o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu vykonáva prostredníctvom odboru výkonnú obchodných opatrení.
Obchodovať s vojenským materiálom môže len oprávnená osoba, t.j. osoba, ktorej bolo vydané povolenie. Oprávnená osoba je povinná zdržať sa obchodovania s vojenským materiálom, ak by obchodovanie viedlo k poškodeniu zahraničnopolitických, bezpečnostných alebo obchodných záujmov Slovenskej republiky, medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky alebo k poškodeniu záujmov medzinárodných organizácií a inštitúcií, ktorých je Slovenská republika členom alebo ich Slovenská republika uznáva.
Ministerstvo hospodárstva rozhoduje o udelení licencie , pričom o stanovisko k žiadosti požiada ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.
Negatívne stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky k vývozu je pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky záväzné.
Kontrola exportu určených výrobkov
Za tzv. určené výrobky, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov sa považujú strelné zbrane a ich časti, optické prístroje, výbušniny, pyrotechnické výrobky a prístroje na rušenie elektronických signálov. Legislatívne sú podmienky na obchodovanie s týmito výrobkami upravené v Zákone č. 144/2013 Z.z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Na rozdiel od obchodovania s vojenským materiálom, kedy je tovar určený výlučne pre oficiálne orgány štátov (napr. ozbrojené sily), sú konečným užívateľom týchto výrobkov súkromné spoločnosti.
Ministerstvo hospodárstva SR môže pri rozhodovaní o udelení, zmene, alebo zrušení licencie požiadať o stanovisko orgány kontroly, medzi ktorými je aj Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Nesúhlasné stanovisko ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí alebo Slovenskej informačnej služby k udeleniu licencie je pre ministerstvo hospodárstva záväzné.
Kontrola exportu tovarov a technológií dvojakého použitia
Systém kontroly exportu tovarov a technológií dvojakého použitia sa riadi Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím Slovenská legislatíva upravuje obchodovanie s položkami dvojakého použitia zákonom č. 39/2011 Z.z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Na dovoz alebo vývoz kontrolovaného tovaru alebo sprostredkovateľskú činnosť s kontrolovaným tovarom musí mať oprávnená osoba povolenie udelené od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Špecifikácia tovarov dvojakého použitia v Slovenskej republike je založená na zozname tovarov podliehajúcich kontrole platného v EÚ, ktorý zahŕňa zoznamy tovarov Dohovoru o zákaze chemických zbraní (CWC) a multilaterálnych režimov kontroly exportu, Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Režimu kontroly raketových technológií (MTCR) a Skupiny jadrových dodávateľov (NSG).
Podobne ako v prípade vojenského materiálu Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky požiadá ďalšie príslušné rezorty o vyjadrenie sa k žiadosti o vývoz materiálu dvojakého použitia. Negatívne stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky alebo Slovenskej informačnej služby k vývozu, preprave, alebo sprostredkovaniu služby je pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky záväzné.
